Štíhle vežiaky nad Ružovým hradom sa stanú novým orientačným bodom bratislavského Ružinova
Dve puristicky elegantné stavby v obytnom komplexe Danubius neďaleko bývalej továrne na výrobu nití majú podľa architekta Borisa Redčenkova zo štúdia A69 dokázať, že výšková budova nemusí byť len ďalším zárezom do panorámy mesta. Rozhodujúce je podľa neho najmä to, čo sa deje dole na úrovni pre chodcov.
V areáli bývalého priemyselného komplexu v Ružinove rastie nová mestská štvrť. V roku 2018 tu bola dokončená prvá rezidenčná veža Danubius One s 26 podlažiami. V pamiatkovo chránenej budove, ktorá pôvodne slúžila ako pradiareň a prezýva sa Ružový hrad, sa zase budujú luxusné loftové byty a len o pár metrov ďalej sa stavia ďalší vežiak, Danubius Two. Pôjde o 118 metrov vysokú stavbu s 34 podlažiami, ktorá sa po dokončení stane jednou z najvyšších rezidenčných budov slovenskej metropoly.
Dve veže nad Ružovým hradom
Architektonické riešenie oboch výškových budov navrhlo štúdio A69 pod vedením architekta Borisa Redčenkova. Keď sa k projektu pripojil, schvaľovací proces bol už ukončený a výška veží jasne daná. „Nehľadal som teda odpoveď na otázku, aké vysoké veže budú, ale aký bude ich zmysel,“ hovorí Redčenkov.
Výšková stavba je podľa neho výzvou najmä s ohľadom na jej bezprostredné okolie – tam, kde sa stretáva s mestom a každodenným pohybom ľudí. Samozrejme, pre architekta bolo dôležité aj to, ako budova zapadne do panorámy mesta, no primárnym cieľom bolo pritiahnuť do tejto lokality ľudí.
Alternatíva k rušnej Trnavskej
Popri novovznikajúcom rezidenčnom komplexe Danubius vedie dopravná tepna Trnavská cesta. Je to jedna z najrušnejších ulíc Bratislavy, ktorá nie je pre chodcov príliš prívetivá. Rozhodne to nie je miesto, kde by ste chceli dobrovoľne tráviť čas. Redčenkov k nej preto chcel vytvoriť protipól v podobe pokojnejšej pešej cesty lemovanej zeleňou okolo vežiakov a Ružového hradu.
Pôvodný projekt, ktorý Redčenkov na začiatku dostal, však počítal s masívnymi základňami okolo oboch veží, ktoré mali vyplniť priestor až do výšky niekoľkých podlaží. „Takáto hustota zástavby však vždy spôsobí, že tam ľudia nechcú chodiť,“ hovorí Redčenkov. Oceňuje, že developer Finep jeho návrh na odstránenie obrovských základní podporil, čo pri porovnateľných projektoch nebýva zvykom. Architekti podľa neho len zriedka presadia, aby sa ubralo čo i len pár metrov zastavanej plochy. „Nechceli sme, aby Ružový hrad bol len pre pár desiatok ľudí, ktorí v ňom budú bývať. Preto sme výhľad naň otvorili a okolo neho vytvorili verejný priestor.“
Život tu nezačína až niekde vysoko nad ulicou v bytoch, ale už dole v každodennom ruchu.
Pri riešení priestoru medzi vežami postupovali architekti podobne ako tvorcovia Rockefellerovho centra v New Yorku. Aj tam mohli postaviť viac mrakodrapov, no nestalo sa tak a priestor medzi existujúcimi budovami slúži verejnosti. V centre je známe klzisko na úrovni spodného námestia, okolo sú pasáže s obchodmi a reštauráciami a celý areál prepájajú promenády. „U nás to funguje podobne. Medzi budovami máme vyvýšené záhrady, vzniká tam zaujímavé, takmer až manhattansky dynamické prostredie,“ dodáva Redčenkov.
Kaviareň s výhľadom
Aby však pešia cesta ľudí skutočne prilákala, bolo potrebné vytvoriť niečo, čo by ich podnietilo zastaviť sa. Redčenkov cítil, že kľúčové bude riešenie prízemia novej veže Danubius Two. Ak by bol okolo vežiaka plot a dole len vstupná hala, ľudia by okolo iba prešli. Architekt vedel, že ak im ponúkne zázemie, kde si budú môcť oddýchnuť a načerpať energiu, uspeje.
Riešenie bolo napokon pomerne jednoduché. V prvých dvoch podlažiach vznikne kaviareň s veľkými oknami, ktoré z jednej strany ponúknu výhľad do zelene a z druhej na Ružový hrad. Presklený priestor zároveň opticky odľahčí vysokú budovu, aby nepôsobila príliš masívne. Chodec tak namiesto strohej steny uvidí svetlom zaplnenú kaviareň. „Život tu nezačína až niekde vysoko nad ulicou v bytoch, ale už dole v každodennom ruchu,“ dodáva Redčenkov.
V štvrti, kde sa dobre žije, je však dôležité mať okrem spoločenského života na uliciach aj možnosť tráviť čas vonku, ale v súkromí. „Ľudia žijúci v meste potrebujú zažiť v blízkosti svojho bytu nielen verejný priestor, ale aj ten intímny,“ hovorí architekt. Návrh preto počíta aj s vnútroblokom. Podľa Redčenkova ide o tradičný mestský prvok, ktorý sa osvedčuje už stovky rokov ako protiváha rušnej ulice. Pri Danubius Two bude slúžiť najmä obyvateľom domu, ktorí si ho môžu prispôsobiť podľa svojich potrieb. Môže tam byť zeleň, lavičky, detské ihrisko či miesto na grilovanie.
Jedna veža by pôsobila ako solitér bez kontextu. Dve však medzi sebou vedú dialóg.
Redčenkov od začiatku pracoval s tým, že veže budú dve. „Jedna veža by pôsobila ako solitér bez kontextu. Dve však medzi sebou vedú dialóg, vymedzujú priestor a dávajú miestu jasný tvar,“ vysvetľuje. Architekt zároveň uvažoval nad tým, ako nechať vyniknúť historickú budovu Ružového hradu s jej zdobenou secesnou fasádou. „Chceli sme vytvoriť čo najväčší kontrast medzi starým a novým. Aby to nové bolo puristické, čisté, nezdobené, a Ružový hrad tak v tomto kontexte vynikol ako vybrúsený diamant,“ vysvetľuje.
Obe budovy sú preto navrhnuté ako jednoduché, štíhle veže v tvare takmer hladkého hranola, ktorý napriek svojej výške pôsobí ľahko. Ako príklad podobnej subtilnej architektúry uvádza Redčenkov mrakodrap 432 Park Avenue na Manhattane. Ide o najužšiu rezidenčnú vežu v New Yorku, ktorá sa týči nad Central Parkom a ponúka najdrahšie bývanie v meste práve vďaka svojej výnimočnej elegancii.
„Museli sme to zbaviť všetkých zbytočných ozdôb a detailov,“ hovorí architekt. Výsledkom je jemná a nenápadná architektúra, ktorá vysokú budovu vizuálne odľahčuje. Vnútri má veža veľké nosné jadro umiestnené v strede a okolo neho len tenký prstenec bytov. „Je to vlastne tak neefektívny pôdorys, že by ho málokto realizoval, keby nešlo práve o kvalitu priestoru a výhľadov,“ dodáva. V niektorých bytoch sa dokonca museli okná zmenšovať, pretože ich bolo viac než stien. „Je to dokonalá esencia vežiaka. Jednoduchá fasáda opretá o nesmiernu eleganciu tvaru. Takýto subtilný dom sa dnes nestavia často, je to architektonická rarita.“
Striedma krása Danubius Two sa odráža aj v detaile fasády. Tmavý plášť veže je takmer hladký a okná sú doň len vsadené, takže z diaľky pôsobia ako drobné otvory. Zatiaľ čo zvonku je budova nenápadná, zvnútra ponúka veľkorysé výhľady. Väčšina bytov je rohová a každý má iný výhľad. „Pri návrhu sme riešili otázku, či by sme sa radšej pozerali na Karpaty alebo na panorámu Bratislavy,“ dodáva Redčenkov.
Od 1-izbového bytu po penthouse
V Danubius Two vzniká celkovo 177 bytov – od 1-izbových bytov s výmerou približne 42 metrov štvorcových až po priestranné byty s viac ako stovkou metrov štvorcových, dvoma kúpeľňami a dvoma balkónmi. Od jedenásteho podlažia je už výhľad ponad okolitú zástavbu. „Keď stojíte na tridsiatom poschodí, máte výhľad v rozsahu stoosemdesiatich stupňov,“ dodáva Redčenkov.
Od dvadsiateho deviateho podlažia vyššie vzniknú mezonetové byty na dvoch podlažiach a na najvyššom poschodí päťizbový penthouse s takmer dvesto metrami štvorcovými a panoramatickým výhľadom na celú Bratislavu.
Ide o unikátny byt s celomestským významom – nielen vďaka dychberúcim výhľadom, ale aj vďaka premysleným architektonickým prvkom. Dominantou je integrovaná zimná záhrada cez dve podlažia a strešná terasa obklopená vyššou obvodovou stenou s oknami, ktorá chráni pred vetrom a zároveň umožňuje nerušený výhľad na mesto pod otvorenou oblohou. Terasa ponúka priestor na grilovací kútik, relaxačnú zónu s ležadlami aj vlastnú vírivku – to všetko vo výške približne 110 metrov nad terénom.
Nie je preto náhoda, že práve tento byt patril k prvým predaným. Sú tam však aj ďalšie výnimočné jednotky – napríklad krásne mezonetové byty, ktoré ponúkajú až päťmetrovú svetlú výšku v časti obývacieho priestoru, dve lodžie a všetky takéto byty majú nerušené výhľady na celé mesto.
Boris Redčenkov vyštudoval Fakultu architektúry ČVUT v Prahe v ateliéri profesora Ladislava Lábusa. V roku 1994 založil spolu s Prokopom Tomáškom architektonické štúdio A69, o tri roky neskôr sa k nim pridal aj architekt Jaroslav Wertig. Štúdio navrhuje bytové domy, kancelárie aj verejné budovy a venuje sa aj transformáciám celých mestských štvrtí. Redčenkov zároveň vyučuje na Fakulte architektúry ČVUT.
Orientačný bod novej štvrte
Územie okolo Trnavskej cesty sa výrazne mení aj mimo areálu bývalej továrne na nite. Neďaleko sa pripravuje prestavba povojnového Domu odborov Istropolis a v pláne je aj stanica rýchlovlaku smerom na letisko. „Je vidieť, že tu vzniká nové lokálne centrum Ružinova,“ hovorí Redčenkov.
Keď bude Danubius Two dokončený, stanú sa dve puristicky elegantné veže novým orientačným bodom celej štvrte. Ich výrazná silueta bude viditeľná z mnohých miest Bratislavy a zároveň dole na úrovni pre chodcov ponúknu verejný priestor, ktorý do tejto časti mesta pritiahne viac života.
